INFO
Strana 1 z 1
INFO
Obsah
Šokujúci ale pravdivý opis pozadia jedného z najvzrušujúcejších období histórie ľudstva. Začína sa v krvavých zápasoch 2. svetovej vojny a klenie sa až k pristátiu na Mesiaci. Odhaľuje pritom zásluhy vynikajúcich vedcov, ktorí hrali rozhodujúcu úlohu v zápase o zostrojenie najvýkonnejšej rakety, ktorá by pristála na inej planéte. Zachytáva rivalitu dvoch vedúcich osobností vedcov- Wernera von Brauna v americkom tíme a šéfa sovietskeho projektu známeho ako "hlavný konštruktér". Osud dvoch najväčších svetových konštruktérov rakiet - Sergeja Koroľova v ZSSR a Wernhera von Brauna v Nemecku, sa vyvíjal odlišne. Obaja boli géniovia, ale kým prvý trpel v gulagu, druhý si užíval prestížne postavenie medzi nacistickými pohlavármi. Po skončení Druhej svetovej vojny dve svetové mocnosti - ZSSR a USA - vzhliadli ku hviezdam a začal sa veľký konkurenčný boj. Kto raz ovládne vesmír? A tak Sovieti vytiahli Koroľova z väzenia a Američanom prišlo vhod, že sa im von Braun vzdal.
Začala sa studená vojna. V roku 1952 USA otestovali prvú vodíkovú bombu, o rok na to odpálili svoju aj Sovieti. Koroľov, hlavný konštruktér raketového programu ZSSR, dostal úlohu vymyslieť raketu s atómovou hlavicou a dlhým doletom. Nerád prijímal túto úlohu, ale cítil, že ak vyhovie armáde, splní si sne - let do vesmíru. Chruščov odsúhlasil satelit, len aby predbehli Američanov. Vyrastie komplex, odkiaľ budú štartoval do vesmíru všetky sovietske rakety. Preteky o prvenstvo vyhral ZSSR - 4. októbra 1957 obletela Zem prvá družica Sputnik.
Pes už vo vesmíre bol, teraz sa Koroľov plánuje poslať na obežnú dráhu človeka. Kým on žije v absolútnom utajení pred celým svetom, taký bol pre Sovietov dôležitý), von Braun vystupuje v televízii, chodí na mítingy, len aby tlak americkej verejnosti prinútil vládu USA vyčlenil na jeho výskumy ďalšie miliardy dolárov. Aj tak však sa ako prvý človek pozrel z kozmu na Zem Jurij Gagarin. Preteky o dobývanie kozmu pokračujú...
Projekt Apollo smeruje na Mesiac a prvý odtlačok šľapaje nechá na jeho povrchu Američan Neil Armstrong. Aj to bol dôsledok toho, že sa Koroľovovi nepodarilo presvedčiť najvyššie velenie, aby vyčlenili peniaze na lunárnu raketu. On i von Braun pokračujú s novými nápadmi, ale v roku 1966 Koroľovovo srdce nevydržalo narkózu pri operácii nádoru. Svet prišiel o génia a ZSSR konečne zverejnil jeho totožnosť. Kozmický výskum naďalej pokračuje aj bez tohto elitného konštruktéra. Nie všetko sa podarí, niekoľko kozmonautov zaplatí životom. Vesmír naďalej láka...
Šokujúci ale pravdivý opis pozadia jedného z najvzrušujúcejších období histórie ľudstva. Začína sa v krvavých zápasoch 2. svetovej vojny a klenie sa až k pristátiu na Mesiaci. Odhaľuje pritom zásluhy vynikajúcich vedcov, ktorí hrali rozhodujúcu úlohu v zápase o zostrojenie najvýkonnejšej rakety, ktorá by pristála na inej planéte. Zachytáva rivalitu dvoch vedúcich osobností vedcov- Wernera von Brauna v americkom tíme a šéfa sovietskeho projektu známeho ako "hlavný konštruktér". Osud dvoch najväčších svetových konštruktérov rakiet - Sergeja Koroľova v ZSSR a Wernhera von Brauna v Nemecku, sa vyvíjal odlišne. Obaja boli géniovia, ale kým prvý trpel v gulagu, druhý si užíval prestížne postavenie medzi nacistickými pohlavármi. Po skončení Druhej svetovej vojny dve svetové mocnosti - ZSSR a USA - vzhliadli ku hviezdam a začal sa veľký konkurenčný boj. Kto raz ovládne vesmír? A tak Sovieti vytiahli Koroľova z väzenia a Američanom prišlo vhod, že sa im von Braun vzdal.
Začala sa studená vojna. V roku 1952 USA otestovali prvú vodíkovú bombu, o rok na to odpálili svoju aj Sovieti. Koroľov, hlavný konštruktér raketového programu ZSSR, dostal úlohu vymyslieť raketu s atómovou hlavicou a dlhým doletom. Nerád prijímal túto úlohu, ale cítil, že ak vyhovie armáde, splní si sne - let do vesmíru. Chruščov odsúhlasil satelit, len aby predbehli Američanov. Vyrastie komplex, odkiaľ budú štartoval do vesmíru všetky sovietske rakety. Preteky o prvenstvo vyhral ZSSR - 4. októbra 1957 obletela Zem prvá družica Sputnik.
Pes už vo vesmíre bol, teraz sa Koroľov plánuje poslať na obežnú dráhu človeka. Kým on žije v absolútnom utajení pred celým svetom, taký bol pre Sovietov dôležitý), von Braun vystupuje v televízii, chodí na mítingy, len aby tlak americkej verejnosti prinútil vládu USA vyčlenil na jeho výskumy ďalšie miliardy dolárov. Aj tak však sa ako prvý človek pozrel z kozmu na Zem Jurij Gagarin. Preteky o dobývanie kozmu pokračujú...
Projekt Apollo smeruje na Mesiac a prvý odtlačok šľapaje nechá na jeho povrchu Američan Neil Armstrong. Aj to bol dôsledok toho, že sa Koroľovovi nepodarilo presvedčiť najvyššie velenie, aby vyčlenili peniaze na lunárnu raketu. On i von Braun pokračujú s novými nápadmi, ale v roku 1966 Koroľovovo srdce nevydržalo narkózu pri operácii nádoru. Svet prišiel o génia a ZSSR konečne zverejnil jeho totožnosť. Kozmický výskum naďalej pokračuje aj bez tohto elitného konštruktéra. Nie všetko sa podarí, niekoľko kozmonautov zaplatí životom. Vesmír naďalej láka...
Strana 1 z 1
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.